Moja hostiteľská rodina

Aká bude moja hostiteľská rodina? Budú ma mať radi? Zapadnem do ich rodiny? Budem sa tam cítiť ako doma? Tieto otázky bežali mojou hlavou, pred tým, než som vycestovala do Ameriky. Stretnutia s mojimi hostiteľskými rodičmi som sa obávala, ale v momente keď som ich videla na letisku a objala ich, môj strach sa vytratil. Boli to milujúci ľudia, brali ma ako ich vlastnú dcéru a áno, cítila som sa u nich ako doma. Môj ocko bol pastor a mamka sa starala o staršiu pani, takže boli veľmi starostliví. S mamkou som najmä piekla, chodila na prechádzky, dobrovoľníčila v kostole a s ockom sme behávali, chodili na túry, spievali vo vianočnom zbore, kayakovali, hrávali hry a Wii.

Veľa sme spolu cestovali. Počas našich výletov sme sa navzájom spoznávali a upevňovali si naše vzťahy. Najkrajší výlet bol do Yellowstonu. Veľmi sa mi páčila aj prehliadka Vianočných svetiel, či výlet do mesta plného snehu, McCall. Okrem môjho hosťovského štátu, Idaho, sme objavovali aj krásy Washingtonu a Oregonu.

Mala som štyroch súrodencov – dvoch bratov a dve sestry – ktorí ma taktiež brali ako ich sestru. Všetci štyria boli odcestovaní z domu. Spolu sme trávili čas počas sviatkov ako Thanksgiving a Vianoce, kedy som spoznala celú rodinu. Rodinné chvíle boli najkrajšie chvíle môjho pobytu. Hrávali sme rôzne hry, rozprávali sa, pozerali tradičné filmy, piekli, chodili na výlety, skladali puzzle a tak ďalej.

Pred vycestovaním do Ameriky som počula jeden výrok:

„Nezáleží na tom kde si, ale akými ľuďmi si obklopený/á.“ Je to veľká pravda. Nezáležalo na tom, kde som bola.

Pokiaľ som pri sebe mala ľudí, ktorým na mne záležalo, bola som stále šťastná. S mojou hosťovskou rodinou som v kontakte až dodnes a nemôžme sa dočkať, kedy sa opäť stretneme.

Moja rada pre vás, je aby ste čo najviac komunikovali so svojou hostiteľskou rodinou a každý jeden deň sa spoznávali. Povedzte im čo vás trápi, alebo ak vám bude chýbať vaša rodina zo Slovenska. Oni vás vždy pochopia a podržia vás. Vaša hostiteľská rodina bude vaša každodenná opora.

-Kristína, FLEX Alumna ‘20