Thanksgiving v USA

Volám sa Emma a som FLEX alumna 2019/20. Svoj rok v Amerike som strávila v Severnej Karolíne, konkrétnejšie v malom mestečku Aberdeen. Myslím, že všetci si pod názvom “Thanksgiving” vieme niečo vybaviť. Či už to je moriak, alebo tekvicový koláč, avšak väčšina z nás nemá možnosť tento sviatok osláviť. Minulý rok som mala jedinečnú príležitosť, za ktorú som neuveriteľne rada, osláviť tento sviatok autenticky s mojou hosťovskou rodinou a priateľmi.

Náš Thanksgiving sme premenovali na “Friendsgiving”, keďže sme ho strávili s rodinnými priateľmi, ktorí bývali v našom susedstve. Prípravy na náš takzvaný “Friendsgiving” začali už deň predtým, keďže variť pre 13 ľudí nie je žiadna hračka. V deň Vďakyvzdania sme vstali skoro ráno a vydali sa do vedľajšieho malého mestečka Southern Pines, kde sa každoročne koná “Blessing of the Hounds”, čo je v preklade požehnanie poľovníckych psov. O tejto tradícii som nikdy predtým nepočula, takže to bolo pre mňa niečo úplne nové. Stretla som tam pár priateľov zo školy, keďže táto tradícia bola v okolí veľmi známa a ľudia aj z iných častí Severnej Karolíny sa prišli pozrieť na túto tradíciu, ktorá sa spája s Vďakyvzdaním. Po programe sme zamierili domov, kde nás stále čakalo kopec práce. Moja hosťovská mamka začala pripravovať moriaka, zatiaľ čo ja so sestrou sme začali piecť sušienky. Rozhodla som sa taktiež pripraviť šúľance, s ktorými mi sestra veľmi ochotne pomohla. Aspoň takýmto spôsobom som sa chcela podeliť o kúsok našej kultúry. Samozrejme mi bolo ľúto, že som nebola so svojou rodinou na Slovensku, keďže tento sviatok je hlavne o trávení času s vašimi najbližšími, ale aspoň takýmto spôsobom som si pripomenula domov.

Šúľance boli veľkým hitom a všetci si ich hneď zamilovali, čo ma veľmi potešilo.

Po varení sme sa išli pripraviť na večeru a o hodinu na to prišla naša návšteva. Navečerali sme sa a zvyšok dňa sme strávili rozprávaním sa, hraním spoločenských hier a filmovým rodinným večerom.

Vďakyvzdanie je o trávení času s ľuďmi, na ktorých vám záleží a som rada, že môžem povedať, že to v mojom prípade tak bolo. Naozaj som sa cítila ako súčasť ich rodiny a na tento deň budem navždy spomínať s láskou a úsmevom na tvári.

Previous
Previous

Vianoce v USA

Next
Next

Moja hostiteľská rodina